Pri jednej z túr niekde v Dolomitoch bola okrem nás na chate aj partia starších chlapov. Všetci sa skvele bavili okrem jedného. Ja som to veľmi nespozorovala, ale moja kamarátka áno. Ráno sa držal od partie bokom a stále smrkal a kýchal. Kamarátka to už nevydržala a išla za ním. V ruke mala kvapky do nosa. Očkom sme ich pozorovali. On- uslzený Talian, ona- Slovenka so snahou pomôcť. Snažila sa mu vysvetliť, že tie kvapky mu na tú nádchu naozaj pomôžu a bude mu lepšie. Chvíľu ešte posunkovali a nakoniec sa Talian naplno rozplakal. Ukázal jej zlomené srdce a vtedy sme to všetci pochopili.
Poďakoval sa, dokonca ho to trochu aj rozosmialo. Odvtedy keď už nič nepomáha, liečime srdcabôľ otázkou: “A kvapky do nosa nechceš?”