reklama

Anry

Anruša je nezničiteľný. Ak sa o mačkách hovorí, že majú sedem životov, môj Anry ich má oveľa viac. Prežil so mnou toho dosť. Od minulého roku spolu „oslavujeme“ každý mesiac. V čase, keď som ja work and travellovala v Amerike, dostal porážku. Nie z toho, že som sa na pár mesiacov vzdialila, ale z prílišného tepla a vek hral tiež svoju úlohu. Anry je nemý svedok môjho dospievania.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Keď som mala desať rokov, rodičia sa rozhodli, že ma konečne dostanú von medzi ľudí. Dovtedy som radšej sedela nad knižkami a môj svet sa odohrával zväčša v tejto rovine. Anruša prišiel v polovici decembra a vyzeral ako maličká plyšová hračka, ktorá však všade nechávala mláčky. Celej rodine sa zmenil rytmus. Ak niekto zbadal, že sa Anry chystá zaujať cikaciu polohu, okamžite sme začali konať. Najskôr sme vyhradili jedno cikacie miesto a neskôr sme Anrušu úchmatkom chytili a bežali s ním von. Na začiatku sa stávalo, že sme to nestihli a ja som potom utierala aj niekoľko poschodí, či výťah. Potom sme sa dostali do stavu puberty. Tá bola asi ťažšia pre Anrušu ako pre mňa. Naháňal všetko, čo sa hýbalo a urobil nám tým nemálo starostí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Raz doplatil na moje turistické nadšenie. Mohla som mať asi dvanásť rokov a rozhodla som sa, že sa spolu vyberieme na chalupu. Nabalila som plný plecniak pre obidvoch a v tom najväčšom slnku sme kráčali popri hlavnej ceste niekoľko kilometrov a ja som sa vtedy cítila veľmi šťastne, Anry asi menej. Na chalupu ledva dokríval a odtiaľ nás už viezli rodičia. Mal silnú svalovú horúčku a veterinár mu naordinoval niekoľko injekcií. Ale zážitok to bol parádny.

Anruša sa mal naučiť na jedno- to „jeho“ miesto. Tak som ho to naučila- naoko to bolo na chodbe, ale vždy spával pri mojej posteli. Mal prísny zákaz skákať na postele a spať v nich? O tom nemohla byť ani reč. No a keď mi rodičia popriali dobrú noc a zatvorili sa dvere mojej izby, hádajte, kde spal? Niekedy sa stalo, že rodičia nečakane vošli. Raz som ho ešte stihla prikryť paplónom a Anruša sa nepohol, ani nemukol. Inokedy sa mi to nepodarilo a vtedy sme si to odniesli obaja.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všade, kde som sa pohla, on nemohol chýbať. Stala sa z nás taká nerozlučná dvojka a spája nás silné puto.Anry sa od piatej triedy vždy „učil“ so mnou. Ležal pri mojich nohách, keď som si nahlas opakovala učivo a teraz „čakáme“ na promóciu. Priznám sa, že niekedy na gymnáziu mal krízu. Keď som si sadla a otvorila knihy, okamžite odišiel. Držalo ho to asi mesiac, potom si to asi rozmyslel a všetko bolo po starom.

Anruša má aj svoje potomstvo. Raz sme ho boli dať ostrihať u zverolekára, ktorý tam mal v tom čase pustenú fenku. Spolu sa, ani nevieme kedy a ako, niekde vytratili a výsledok bol jasný- krásne šteniatka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Od minulého roka sa Anrušovi ťažšie chodí. Zadné labky má slabšie. Už s ním nechodím na prechádzky. Nevládze. Prispôsobili sme sa novej situácii. Medzičasom sme sa presťahovali na dom. Anruša si našiel svoju trasu okolo domu a tú obehne aj niekoľko desiatok ráz. Včera som ho ako obvykle pustila von. Po niekoľkých minútach som počula zvláštny štekot, nie taký, ako keď sa pýta späť dovnútra. Išla som sa pozrieť, čo sa deje. Poklop v zemi od prívodu vody bol otvorený. A on vo vnútri. Vošla som dnu a opatrne som ho vytiahla. Bála som sa, že si niečo zlomil, ale on len radostne zakrútil chvostíkom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Raz sa stalo, že sa mu pohoršilo. Zverolekár ho pozná od malička. Chodíme k nemu na pravidelné očkovanie a on sa stále čuduje, že Anruša ešte žije, je jeden z jeho prvých pacientov a asi jediný, ktorý ešte žije. Vtedy, keď mu bolo tak veľmi zle, nebola som doma. Mamine radil, aby sme ho dali utratiť, ale ja som to v telefonickom rozhovore rázne zamietla. Nikdy som Anrušu nevidela v situácii, kedy by bol bezvládny. Jednoducho som ich prosila, aby sa mu snažili pomôcť a keď sa vrátim, potom sa rozhodnem. Anruša na moju obrovskú radosť chytil druhý dych.Má vyše štrnásť rokov a šesť mesiacov, viem, že tu so mnou nebude donekonečna, ale som veľmi vďačná, že sa stále máme.   

       

Baja Bercíková

Baja Bercíková

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prechádzkami si čistím hlavu- teraz už nie tak často, lebo môj takmer 15 ročný pes Anry vládze čoraz menej. Tak to skúšam inak.:0) Zoznam autorových rubrík:  PocityÚsmevyŽivot

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu